reklama

Nový článok privilegovaní medzi nami

V politickej oblasti sme si všetci rovní... A predsa napriek ústave sú medzi nami privilegovaní, a je ich veľa.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Voľakedy býval široký sortiment privilégií. Občana veľkého Ríma nesmeli ukrižovať, korunovanú hlavu bolo dovolené iba sťať, šľachtica nebolo dovolené bičovať, atď. až po naše roky sedemdesiate až osemdesiate: nomenklatúrneho kádra bolo možné odvolať z funkcie (alebo zatknúť za zločin) iba so súhlasom orgánu, ktorý ho urobil nomenklatúrnym kádrom; v každom okrese bol jeden lekár, „obsluhujúci“ iba politické špičky, a iba ten bol oprávnebný predpisovať najdrahšie dovozové lieky – a samozrejme iba tým špičkám...

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Dnes je privilégií menej. Ale jestvujú. Aj u nás, samozrejme.

V politickej oblasti sme si všetci rovní... A predsa napriek ústave sú medzi nami privilegovaní, a je ich veľa.

Napríklad privilégiá veku: osemnásťročný už smie voliť poslanca národnej rady, ale kandidovať na túto funkciu nesmie. Dvadsaťjedenročný smie kandidovať na poslanca národnej rady, ale nie na funkciu prezidenta republiky. (Môže si však založiť takmer ľubovoľný spolok a stať sa jeho prezidentom.)

Alebo privilégiá straníckej príslušnosti: Za poslanca národnej rady možno kandidovať výlučne na kandidátke politickej strany. To bezpochyby vyžaduje, aby uchádzač bol ak nie členom, nuž aspoň sympatizantom tejto strany. Že drvivá väčšina občanov nie je organizovaná v politických stranách – a že dokonca k nim mnohí neprechovávajú žiadne sympatie, to je vedľajšie. Privilégiá nie sú pre všetkých...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Takí straníci, členovia politických strán, majú ešte jedno privilégium, o ktorom sa mlčí. Iba oni totiž vyberajú zástupcov ľudu do národnej rady. Občan u nás predsa nemôže zvoliť poslanca. Dávame hlasy iba niektorej politickej strane – a tá (možno naozaj aj jej členovia) rozhodnú, kto nás bude v národnej rade zastupovať.

Takže aj teraz, keď už nemáme v ústave zakotvenú zásadu „vedúcej úlohy komunistickej strany“, politické strany a ich členovia s aparátmi majú v rukách rozhodovaciu moc. Akurát sa viaceré strany o toto právo medzi sebou delia – ale nedelia sa oň s nestraníkmi.

Práve tohto roku sa nám naši stranami vybratí „reprezentanti“ pokúšajú zahrať ďalšie dejstvo dlhodobej frašky „O obmedzení poslaneckej imunity“.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Poslanecká imunita je privilégiom, ktoré vzniklo preto, aby panovníkovi alebo vláde nepohodlný zástupca občanov bol chránený pred zvoľou moci. Aby ho nemohli trestať alebo aj zbaviť mandátu či dokonca života za to, čo v záujme svojich voličov rozpráva, píše či dokonca činí. Nuž ale naši dnešní zástupcovia nemôžu byť obvyklým spôsobom potrestaní za nič, čo učinia – ani keď to robia v súkromnom záujme svojom či svojich mecenášov, ani keď to robia výslovne proti záujmom nás, občanov. Bez súhlasu národnej rady nemožno poslanca potrestať dokonca ani za to, keď svojho voliča zabije (autom na prechode, výstrelom na poľovačke, úderom fľaše v krčme...). Ale nie na takéto činy sme ich predsa volili! Nuž a divadielko o zrušení takéhoto privilégia, prípadne aspoň o obmedzení privilégií na vybraté druhy činov pokračuje aj teraz (momentálne je prestávka; nemenia sa kulisy, len sa prepisujú texty).

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Paradoxne však v doteraz odohratom dejstve frašky vystúpila aj zvláštna trojica hercov s celkom novým a neočakávaným textom (bola to improvizácia, teda vybočenie z úlohy, akú im predpísalo ich hnutie?). Svoj odmietavý postoj k navrhovanému zúženiu imunity odôvodnili títo páni tým, že predsa nemožno znížiť ochranu slobody poslancov teraz, keď v najvyšších ústavných funkciách (rozumej pri moci) sú tí, ktorí tam práve teraz sú – jeden dokonca spomenul asi tri mená.

U nás sa kedysi v súlade s nárečím vyvinulo označenie nekvalitných hodín „digitálne“: dig idú, dig neidú.

Bolo by vari potrebné vytvoriť ohľadne poslaneckej imunity digitálny zákon. Taký, ktorý by v celom rozsahu poslaneckých privilégií platil alebo neplatil podľa toho, kto je práve v akej funkcii. Napríklad: keď je predsedom vlády JUDR. R. F., platia všetky privilégiá, ale ak by ho vystriedal RNDr. xxx, aspoň niektoré privilégiá budú na príslušnú dobu poslancom odňaté. Vtedy bude možné poslanca zadržať a potrestať za opitosť za volantom – inokedy nie. Atď.

Už iba rozhodnúť, o ktoré funkcie pôjde. A, samozrejme, zostaviť jeden zoznam takých ľudí, ktorých účasť na moci bude privilégiá poslancov rozširovať, a druhý zoznam takých, ktorých účasť na moci automaticky privilégiá poslancov zruší. Už to vidím, ako sa tieto otázky riešia najbližších desať-pätnásť rokov...

A dovtedy budú „naši“ poslanci privilegovanými ľuďmi „vyššej“ úrovne.

Z našej vôle, upozorňujem! My sme im to totiž dovolili – a dovoľujeme im to vlastne každý deň, pokiaľ sa proti tomu nepostavíme.

Peter Lieskovský

Peter Lieskovský

Bloger 
  • Počet článkov:  10
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Som politológ a regionalista Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu